Cestovateľský zápisník dvoch rodičov, ich malého dievčatka a nečakane dlhého psíka 🙂

Deň 131 (30.9.) Hranice prekračujeme na obed počas pomerne škaredého počasia. Počas Katulienkinho spánku sme si dali za cieľ sa čo najviac priblížiť Hamburgu, podarilo sa nám to tak cca z polovice a kotvíme na farme Holstein Wagyu. Raz darmo, farmy teraz u nás jednoznačne vedú 🐎🐕🐏🐐🐃 Tentokrát sa nám ale opäť náhodou podarilo natrafiť…

Deň 112 (11.9.) Hranice sme prekročili úplne nenápadne niekde medzi dedinami, väčšinu cesty nám pršalo. Ako sme prichádzali na stellplatz v prístave mesta Henåns, spomedzi oblakov sa k nám ako na privítanie predralo teplé jesenné švédske slnko. Katke sa už len ťažko vyberalo, kde zakotvíme. Krajina je už taká typicky švédska, mierne kopčeky, farmy, lesy…

Deň 103 (2.9.) Z Bergenu a parádneho Couchsurfingu sa po obednej pauze v Ikei presúvame konečne niekam ďalej od preplnených ciest a vysoko urbanizovaných miest. Po ceste zakrátko Katulienka zaspala, tak sa Katka hneď vrhla na telefón plánovať, kam ďalej. Ako to už býva zvykom, na poslednú chvíľu meníme naplánovanú trasu, veď prečo nie 🙃…

Deň 97. (27.8.) Keďže sa nám Katulienka relatívne čerstvo po obednej jazde z Aurlandsfjellet zobudila, nemôžeme pokračovať v cestovaní ale musíme kdesi zastaviť, aby sa aspoň trochu vybehala. Na výber bolo mesto Aurland alebo známy Flåm, kde končí železnica (taký známy pekný vlakový úsek) a vo fjorde bola pristavená ozrutná výletná loď. Flåm na mape…

Deň 94 (24.8.) Od ľadovcov po výdatnom obede mierime späť dolinou k Sognefjordu, a cieľom budú nasledujúce dni horské scénické cesty. Ako prvou začneme krásnou Sognefjellet. Najskôr sa ale pohráme na školských ihriskách v mestečku Skjolden, ďalšie dni to bude skôr o horách, v ktorých sa rozptýlenie pre našu cestovateľku bude hľadať ťažšie. Posledné dni…

Deň 90 (20.8.) Ráno nás privítalo slniečko, ale pomerne chladná pocitová teplota. V noci bolo okolo 10°C. Z tohto počka nadobúdame pomaly pocit, že už začína jeseň 🍁🍂. Raňajkujeme, balíme a ideme smer ľadovce. Cesta je super rýchla a široká, keďže to je E39, jedna z hlavných ciest juhu. Výhľady sú taktiež krásne, miestami ideme…

Deň 84 (14.8.) Zo Strynu s novou fľašou plynu sme si to namierili cez turistické mestečko Loen až k tyrkysovému jazeru Lovatnet. Tam sme chceli zakotviť v jednom z mnohých kempov a navečer ísť pozrieť ľadovce. Prvý kemp bol plný už o druhej poobede! Do druhého sa ani nedalo ísť pozrieť, pretože bol pre ochorenie…

Deň 77 (7.8.) Cesta číslo 660 z Eresfjordu vedie cez malý priesmyk, ktorý je ako stvorený pre svižnú jazdu autom alebo motorkou. Krásne klopené zákruty sa striedajú so zvlnenými pasážami a ako bonus je tu takmer všade natiahnutý nový asfalt. Ja som mal však oči väčšinou na spätných zrkadlách a čerstvo „opravenom“ pravom kolese šKatuľky.…

Deň 67.(28.7.) Katka na to prišla – Nortrip je skoro ako Couchsurfing, len neposkytuje gauč ale parkovisko 😊 Cesta z parkoviska pri fjorde, kde sme prešli z regiónu Nordland do regiónu Trøndelag bola na naše pomery dlhá, a neboli sme si istí, či to s Katulienkou zvládneme. Dali sme si o pauzu naviac a zvládli…

Deň 59 (20.7.) Na trajekt v smere Svolvaer -> Skutvik sa dostávame krátko pred pol šiestou poobede, a ako uvidíte na fotkách, počasie nám stále prialo. Prvé rady sedadiel na vonkajšej palube sa beznádejne obsadili ihneď po vystúpení z áut, no nám to vôbec nevadilo – aspoň sme mali koho poprosiť o fotku pomedzi behanie…

Deň 52 (13.7.) Akonáhle som začal rozmýšľať nad blogom o Lofotách, až doteraz, som neprišiel na to, ako sa k danej dileme postaviť. Človek má vždy nejakú predstavu o miestach, kam sa chce vybrať…o Zélande sme si mysleli, že tam možno na nejaký čas ostaneme, nakoniec nás presvedčil o tom, ako veľmi sa mentalitou podobá…

Deň 45 (6.7.) Východiskom z ostrova Senja je spojenie veľkým oblúkovým mostom medzi mestami Silsand a Finnsnes. Tam nás doviedla scénická cesta vnútrozemím, lemovaná ošľahanými brezami, papraďkami a čučoriedkami. Skalnaté polozasnežené kopce všade naokolo vyzerali, akoby boli plné zjazdoviek – iba vyzerali, nie sú tu strediská. Cestou okolo mestečka Bardufoss na nás civeli aj 1400mnm…

Deň 38 (29.6.) Do vytúženého Nórska sa nám podarilo dostať po viac ako mesiaci. Tesne pred odchodom som si len tak načrtol, koľko by to asi mohlo trvať aj s nejakými nečakanými zastávkami a tipol som 1.júl – takže sme to stihli takmer presne 🙂 Poslednou prekážkou alebo povinnosťou pred vstupom na hraniciach Bjørnfjell bolo…

1. Nápad, ktorý prerástol do reality Ako som spomenul a opísal v prvom našom blogu po návrate do sveta dlhodobého cestovania, proces rozhodovania trval veľmi dlhú dobu. Odkedy sa koncom novembra 2022 narodila Katulienka, matematicky sme tak nejak vedeli o mojej potenciálnej otcovskej dovolenke, na ktorú by som šiel v máji 2025. Odvtedy sme začali…

Deň 32 (23.6.) Nejak som minule v sumári a našich štatistikách pozabudol na plyn, ale ten je trochu ťažší oriešok na rátanie. Po všetkých kalkuláciách nám to momentálne vychádza na asi fľašu na mesiac – čiže 11 kilogramov, aj keď sme mali dobré teplé počasie. Keďže smerujeme čím ďalej, tým viac na sever, budeme ho míňať určite…

Deň 25 (16.6.) 16teho mája som sa konečne dočkal otcovskej, a takto o mesiac začíname pomalinky bilancovať prvú fázu na cestách. Zatiaľ to ubieha oveľa rýchlejšie, ako by sa zdalo – povedal by som, že ešte neprešli ani dva týždne…v karavane sa však cestuje veľmi komfortne a ani jeho ťahanie nie je problém, samozrejme keď…

Zaujímavosťou celého prepojenia Dánska so Švédskom, cez prieliv Øresund, ktorým sme prišli do chladného Švédska je, že najskôr z Kodane vojdete do 4 kilometrového podmorského tunela, ktorý následne vyúsťuje na umelo vytvorenom ostrove, odkiaľ pozvoľna pokračuje na obrovský most. Ten má takmer 8 kilometrov a je druhým najdlhším v Európe. Cesta síce netrvá nijak dlho, no na cene…

Deň 9 (31.5.) Ešte sme len na začiatku a ja už meškám viac ako týždeň s písaním…má to ale dobrý dôvod, keďže už máme hotový blog o našom balení a je toho toľko, že to musíme ešte rozdeliť😊Malá Katulienka stále bojuje s teplotou, avšak nepoznal by to na nej asi nikto – jedinou známkou je neustále sledovanie maminy, od…

Hranice sme prekročili v krásnom slnečnom počasí niekedy v predvečer pondelňajšieho štvrtého dňa na našich potulkách. Z ultrarýchlej betónovej Autobahn číslo 17 to do centra Drážďan trochu trvá a tak sme mohli v kľudnom tempe vychutnávať krásne zelené široké ulice dvanásteho najväčšieho mesta Nemecka. Na dnes sme sa rozhodli spraviť zmenu a našli sme si…

Deň 1 (23.5.2025) – Ako to u nás už býva zvykom, na cestu sme vyrazili o čosi neskôr, ako sme mali v pláne. Aj keď nás naoko nič netlačilo, bolo určite dobré mať poruke jednu z najlepších pomôcok korporátov – deadline. Dlhé týždne to bol štvrtok 22.mája, a ako sa pomalými krôčikmi blížil, zistili sme,…